Srbsko 2022

Zápisky z denníčka z road-tripu zo Srbska:

6.8.2022
Vyrazili sme asi o hodinu neskôr ako sme plánovali. Cesta cez Maďarsko bez problémov. Hraničný prechod do Srbska, bolo miesto, kde to začalo. 2+ hodiny, slnko pieklo, my sme sa pomaly roztápali v aute. Cesta ďalej bez problémov. Aj stúpacie záchody boli. Okolo 17:00 prichádzame na ubytko. Sprcha, trošku schladenie a večerná prechádzka po meste, ktorá trvala trošku dlhšie ako sme plánovali, tak 2+ hodiny. Na neskorú večeru plnená pleskavica, ktorá nás odpálila na spánok. Vytúžený spánok prišiel až okolo 2 v noci (klimatizáciu sme nechceli púšťať). Cez deň bolo 36-38st., a v noci asi podobne :-)

7.8.2022
Deň začíname zjedením zbytkov z cesty. Následne kávička a cola na Námestí Republiky, odkiaľ o 11:00 začíname Free Walking Tour. 2,5 hodiny chodenia po meste. Ako každá walking tour paráda. Vyčerpanie zo slnka a chodenia dočerpáme v „To je to“ čevapničnici :-) Následne „kafa“ a oddych na lôžku.
Poznatky z Belehradu:
- Je to oveľa väčšie mesto ako som čakal.
- Mesto je pomerne hornaté.
- Majú tu dosť veľa stromov.
- Ulice hrajú rôznymi smradmi, od moču až po skysnuté mlieko :-)
- Jazdné pruhy sú mega úzke.
- Všade na ulici na Vás kvapká voda z klimatizácie.

8.8.2022
Ráno márne pokusy zaplatiť za parkovné. Žiaden stánok, či automat. SMS nič. Aj appku som si stiahol, no nešlo. Tak aspoň návšteva pekárne a opúšťame Belehrad.
Zástavka na pamätníku Avala a pod TV vežou. Trošku dažďa a následne 2h v zápche na diaľnici. Z dvoch kamiónov sa tam stal jeden.
Návšteva Niš-u, no len hľadanie záchodu, rýchly burek a cola a útek do hôr. Stará Planina, konečne pod 30st.

9.8.2022
Budíček o 6:00, rýchle raňajky a o cca 7:30 už šliapeme smer Midžor (najvyšší kopec Srbska). Počasie parádne, zopár oblakov a ľahký vietor. Teplota sa nevyšplhala ani na 28st., čo bolo veľmi priaznivé. Samozrejme stretávame bratov Čechov. Na vrchole tiež miestny so srbskou vlajkou na aspoň 2m dlhej palici. Na hrebení Lada Niva. Zostup späť, koláčik v šmenci Hotely Stara Planina (Cheesecake za 600 SRD). Ľahký oddych a potom večera. Čevapi, pizza, šopský šalát a rakyja. No a teraz už len oddych na lôžku. Zajtra presun smer Kopaonik.

10.8.2022
Ráno vyrážame na západ. Zastávka v Niš v nákupnom centre. Potom pamätník Bumbaj. Odtiaľ Evička preberá volant a tak si užije zatiaľ asi najhoršie cesty, lebo všetky prerábajú. Dokonca aj prvé zablúdenie navigácie. Po výdatnom obede (pre zmenu čevapi) prichádzame do NP Kopaonik a dávame „výstup“ na Pančevič vrh. Kopaonik je dosť vybudované lyžiarske stredisko a stále sa dobudováva a dobudováva. Teraz, večer, na apartmáne keksíky, chipsi, cider a pivo. Nevieme čo presne zajtra, lebo tu nie je internet, tak ani počasie nevieme pozrieť :-)

11.8.2022
Ráno sme zahájili krátkou prechádzkou, ešte sa pokochať výhľadmi na Kosovo, ako aj na gigantický development na Kopaoniku. Ozaj dosť megalitické projekty. Následne presun do mesta Novi Pazar, ktoré má jednu z najväčších moslimských komunít v Srbsku. Dali sme kávičku a palacinky. A ďalej už len na sever. Tisíckami zákrut a úzkych ciest cez región „Zlatibor“. Zastávka v skanzene a príchod do NP Tara. Prvý krát v Srbsku pod stanom. Síce sme dosť veľa precestovali, no asi najkrajší deň. Výhľady, krajina, ozaj pekné.

*kemp sa volá Viljamovka a stan máme medzi hruškami v sade :-)

12.8.2022
Ďalší pekný deň za nami. Pôvodne sme chceli ísť na výlet úzko-rozchodnou železnicou, no nakoľko bolo vybookované, tak sme len pokukali okolo v Mokrej Gore. Následne sme pozreli Drvengrad (Kušturicovu dedinku). Skanzen bol krajší :-) No baklava bola najlepšia akú sme zatiaľ jedli. Keďže už spomínaný vláčik nevyšiel tak sme zacielili na „turistiku“. Pozreli sme výhľady na kaňon Drina, hlavne z Banskej steny. Inak NP Tara sú hlavne prechádzky lesom, no bez ľudí :-)
Predpoveď na víkend vyzerá byť dosť upršaná, tak zajtra asi vyrazíme domov. Možno nás po ceste ešte niečo oslní :-)

13.8.2022
O 6:00 budík (ktorý nezvonil), no nevadí, neprší, spíme ďalej. O 8:00 už ale vstávame. Stan stále suchý, balíme smer sever. Po ceste ešte najväčší socialistický pamätník Kadinjača, ktorý otvoril sám Tito. Obed a ľahká prestávka v Novom Sade. A potom začal Balkán. Prvý pokus, starý prechod RS-HU, kde to po hodine vzdávame, nakoľko už je otvorený iba hodinu a Česi o 26 áut pred nami čakajú už 3 hodiny. Späť na diaľnici, zatiaľ čakáme 2,5 hodiny. Uvidíme ako dopadneme, no už sme zažili ručnú výmenu názorov medzi nemeckým Turkom a nemeckým Srbom, ktorý ukončila až polícia :-) Takže čakáme ďalej!

14.8.2022
2:00 prichádzame domov. Nakoniec hranice 1+4,5hodiny. Žiaden ďalší incident sme nevideli. Cez Maďarsko plynulo až domov. Dobrú noc.

Záver:
Najazdili sme takmer 2400km, čo bolo trošku veľa na daný počet dní. Nabudúce sa musím krotiť s plánovaním. A čo Srbsko? Taký štandardný Balkán. Hory pekné, mestá teplé. No nič ma nenadchlo tak, že by som si povedal, sem ešte musím prísť, ako sa mi stalo v Čiernej hore, či Bulharsku v pohorí Pirin. Skôr som bol prekvapený, negatívne, z developmentu v NP Kopaonik, odporúčam vynechať. Balkánu zdar!

Archív: Švajčiarsko, 24. - 31.7.2010

Aj napriek nie moc priaznivému počasiu sme toho stihli a videli dosť. No nepredbiehajme. Pekne poporiadku. Všetko sa to začalo presunom tak 750km za neustáleho dažďa do dedinky Sils-Maria, čo je asi 5km za St. Moritzom. Tu bol náš základný tábor na najbližšie tri dni.

V nedeľu, sme sa vybrali do Švajčiarskeho Národného Parku. Ja osobne som si myslel, že celé Švajčiarsko je národný park, no nie je tomu tak. Urobili sme si malú zahrievaciu vychádzku. Po obede sme navštívili St. Moritz, ktorý ma trosku sklamal. Čakal som malebnú dedinku vysoko v horách, no je to skôr promenáda z Eurovey. Samé značkové obchody a moderné budovy. Len občas nejaký typický alpsky domček. No lyžovačka je tam asi parádna. Podvečer sme ešte stihli priesmyk Maloja, čo bol zážitok keď linkový autobus trúbil do každej zákruty, keďže si musel nadbehnúť do protismeru :-)

Pondelok, výlet na Piz Nair, z ktorého podľa sprievodcu má byt prekrásny výhľad. Najprv sme sa vyviezli zubačkou do výšky 2486 metrov. No a odtiaľ pešo až na vrchol. Po ceste sme nikoho nestretli, až na dvoch nezbedných svišťov :-) Na vrchole stanica lanovky, viditeľnosť nulová, takže žiadne prekrásne výhľady. No čo narobíme :-) Po obede sme ešte dali ďalší pokus na výhľad. Vyviezli sme sa lanovkou na ľadovec Corvatsch, no viditeľnosť nebola o nič lepšia. No boli sme v 3057 m.n.m. (Piz Nair) a v 3303 m.n.m. (Corvatsch).

Utorok bol naplánovaný presun do nášho ďalšieho táboru a to do mestečka Interlaken, ktoré sa nachádza medzi Thunským a Brienzskym jazerom. Po ceste sme prešli cez viaceré priesmyky a to Julierpass (hmla a mrholenie), Oberalppass (vcelku OK, len mraky a vlhko) a nakoniec Sustenpass (vlhko a asi 5 stupňov).

Streda, asi najväčší zážitok. Výlet smer Jungfraujoch "Top of Europe" (až 3571 m.n.m.), čo je najvyššie položená železničná stanica v Európe. Cela cesta vláčikmi trvala cez 2 hodiny a 4 prestupovaniami no stalo to zato. Posledný úsek, vyše 1000 výškových metrov stále v tunely. Hore sneh, výhľad s pribúdaním oblačnosti mizol, ľadový palác a veľa ľudí... No a poviem, Adolf, čo mal pred vyše 100 rokmi sen postaviť takúto atrakciu asi nebol moc v poriadku :-)

Po zvezení sa dolu, sme si ešte dali malú túru popod severnú stenu Eigeru, no cely čas bol zahalený v mraku, tak sme ho poriadne nevideli.

Štvrtok bol "sightseeing" deň. Doobeda sme boli v meste Bern. Mesto zaujímavé tým, že všetky domy v centre majú buď vytiahnutú strechu nad chodník, alebo ho celkom zakrývajú, čo je veľmi praktické pre chodcov keď prší. No a taktiež všade prítomné medvede, väčšinou ako sochy, no našli sme aj medvediu priekopu so živými :-) Poobede mesto Lausanne, v ktorom už viac cítiť Francúzky vplyv. Veľká katedrála Panny Marie a pekný výhľad na Ženevské jazero. No a čo mňa najviac zaujímalo, olympijsky park :-)

V piatok sme si trosku dlhšie oddýchli. Najprv sme boli pozrieť Giessbašské vodopády, neskôr sme sa vyviezli historickou zubačkou na Schynige Platte odkiaľ mal byt pekný výhľad na "veľkú trojku" no mraky nám to neumožnili.

Posledný deň našej dovolenky. Ráno sme dali posledný pokus vidieť panorámu. No a ako to na dovolenkách býva, posledný deň pekné azúro. Z Harder Kulm sme konečne mali výhľad na "Veľkú trojku" Eiger, Monch a Jungfrau. Sú to fakt kopce s veľkým "K".

Po ceste sme sa zastavili v mestečku Luzern, kde je pár sto ročný drevený most, a v hlavnom meste malej európskej monarchie, vo Vaduze.

Archív: Olympíske hry 2010

Vancouver a Whistler 2010
19.2.2010 - 2.3.2010

V prvom rade by som sa chcel poďakovať svojmu sploditeľovi, za to, že mi umožnil isť na takýto veľký výlet, za veľkú mláku, do ďalekej Kanady, a to ešte počas olympijských hier.

Začnem pekne po poriadku.

(19.2)
Skoro ráno odlietam z Linkopingu do Amsterdamu, kde sa po par hodinách čakania stretávam so zvyškom výpravy. Cez oceán, do Mineapolis letíme s americkou spoločnosťou Delta, ktorá zjavne výlučne zamestnáva panie v dôchodkovom veku. Let bol dlhý a únavný. V Mineapolis nás čakala americká nadradenosť, odtlačky prstov a iné nezmyselnosti... Prežili sme, a aj ďalší let do Vancouveru. Okolo jednej hodiny v noci (20.2.), lokálneho času, konečne ležíme v posteli v našom "bed & breakfast".

(20.2.)
Po raňajkách sa presúvame k Slovákom, ktorí nás pozvali na BBQ. Dali sme si dobrý steak. Po občerstvení, sme sa ako veľká skupina fanúšikov vybrali na hokej. Posledný zápas v základnej skupine medzi Slovenskom a Litvou, ktorý sme vyhrali 6:0. Po hokeji sme prešli cez mesto, skandujúc "Slovenskoooo"... Urobili sme veľký marketing Slovensku, a ti čo vedeli aké to máme dresy, či zástavu, nám gratulovali k výhre nad Ruskom :-) Na potulkách mestom sme sa zastavili aj v Slovenskom Olympijskom Dome, kde som si dal trošku halušiek ;-)

  

(21.2.)
Po raňajkách sme sa presunuli do mesta, kde sme zapadli do jednej kŕčmi, kde sme si pozreli zápas medzi Ruskom a Českom, ktorý sa skončil 4:2. K hokeju sme si dali kuracie krídla, mňam mňam ;-) Následne sme sa zúčastnili zápasu s veľkým "Z" a to medzi domácou Kanadou a susedným USA. Zápas to bol vážne dobrý, a vďaka veľmi dobrému brankárovi USA zvíťazilo 5:3.

(22.2.)
Vstavali sme veľmi skoro, aby sme už o 6 ráno sedeli v autobuse smerom na Whistler. Tu sme si pozreli Timove skoky na lyžiach, v ktorých zvíťazilo Rakúsko. Bol to úplne iný zážitok, ako keď si pozriem skoky na lyžiach v televízii. Po skokoch, 2 hodinový presun späť do Vancouveru. Pozreli sme si Olympijsky oheň, na ktorý trebalo čakať tak pol hodinu v rade, keďže tam bolo množstvo návštevníkov... Večer som si dal oddych, zatiaľ čo zvyšok výpravy šiel navštíviť lokálnu Írsku krčmu neďaleko nášho B&B v Port Moody (Časť Vancouveru).
  

(23.2.)
Utorok bol plný hokeju. O 12 sme si pozreli zápas medzi Švajčiarskom a Bieloruskom, ktorý lepšie skončil pre Švajčiarov a to 3:2. No a o 9 večer sme boli na 1/8 finálovom zápase Slovensko - Nórsko, ktorý sa skončil lepšie pre nás a to 4:3.
 

(24.2.)
Ďalší hokejový deň. O 12 hokej medzi USA a Švajčiarskom, ktorý sa skončil 2:0. Na obed sme zavítali do "Gastown"-u, čo je staré mesto, kde sme dali dobrý obed a kúpili nejaké suveníry. Večer Slovensko - Švédsko, kde sme len tak tak vyhrali a postúpili do semifinále. Konečné skóre bolo 4:3. Po tomto zápase sa naskytla zaujímavá situácia, keď sa asi 15-20 Slovákov stretlo na chodbách štadióna, a asi 15 minúť hlasne oslavovalo postup. Samozrejme všetci ostatní (Kanaďania a iný) si robil či už foto alebo video záznamy. Bola to vážne nezabudnuteľná eufória.

(25.2.)
Štvrtok skoro ráno odchádzam na individuálny lyžiarsky výlet do Whistleru za Mirkou a Janom. Po príchode požičiavam lyže, vyzdvihujem už zaplatený lístok a robím svoje prvé oblúky v známom stredisku WhistlerBlackcomb. Počasie mi síce moc nepraje, dole kaša, v stredných polohách hustá hmla, hore slniečko, no bez výhľadov. Poobede sa ku mne pridáva Janko, ktorý mi poukazuje nové zjazdovky... Po lyžovačke ideme k Mirke, kde chvíľku porozprávame a ideme spať.

(26.2.)
V piatok lyžujeme čo moje nohy znesú. Keďže som bol iba druhý deň na lyžiach v tejto sezóne, tak to vcelku bolelo. Podarilo sa nám vyviezť sa aj na horu Whistler, ktorú po našej jazde zavreli, keďže husto snežilo a báli sa lavín.

Hokej medzi Kanadou a Slovenskom pozeráme so Slovensko-Českou komunitou v malom podniku, ktorý patrí Slovákovi. Chlapci hrali dobre, no prehrali. Aspoň nás v meste nebude chcieť nikto zbiť ;-)

(27.2.)
V sobotu za upršaného počasia si spolu s Mirkou a Táňou (Mirkina spolubývajúca) pozrieme prvé kolo mužského slalomu, z ktorého tak 40% štartujúcich pretek aj dokončilo. Neskôr sa presúvam späť do Vancouveru, aby som sa pripravil na večerný hokejový zápas o 3 miesto proti Fínsku. Nakoniec sme prehrali 3:5, aj keď sme po 2 tretinách vyhrávali 3:1, no v tej poslednej sme dostali 4 góly :-(

(28.2.)
Posledný olympijsky deň. Po obede a malých nákupoch sme sa presunuli do B.C. Place, kde sme sa zúčastnili záverečného ceremoniálu. Okrem veľkého zážitku, to bola aj robota. Najprv si obliecť biely plašť, neskôr použiť kartónové farebné štvorce, zasvietiť svetielkom, dať si parohy...

(1.3.)
V pondelok ranný presun na letisko. Trosku sme si privstali, keďže letisko ohlasovalo, že bude oveľa viac cestujúcich ako normálne. Po americkej kontrole, aj papierových vreckoviek vo vrecku letíme cez Mineapolis do Amsterdamu. Tu sa lúčim s výpravou a letím späť na sever do Linkopingu.

Ešte raz ďakujem, za veľký zážitok.

Archív: Slovensko 28.7. - 3.8.2009

Spolu so Susan som prežil pekných pár dni na severe Slovenska pod Tatrami.

Prvý deň sme absolvovali prechádzku na Zelené pleso. Druhy deň sme navštívili Levoču, Spišsky hrad (ktorý je naozaj veľký) a Spišskú Novú Ves (ktorá ma milo prekvapila v akom je stave). V sobotu sme zavítali do Slovenského raja, kde sme prešli Suchú Belú, spolu s asi miliónom ďalších turistov, no aj tak to bolo pekné. V nedeľu a pondelok sme ešte pridali Studenovodské vodopády, Štrbské pleso a skanzen v Pribiline.

Jednoducho pekná dovolenka :-)

Archív: Nemecko 2009

Nemecko 11. - 15.6.2009

Na ceste zo Švédska som sa zastavil u Susan v Nemecku a strávil tam predlžený víkend.

V piatok sme sa boli pozrieť v Augustusburgu. Je tam veľký zámok a múzeum motocyklov. V regióne totiž bolo veľa výrobcov, ako napríklad DKV, (neskôr Audi) Hore na kopec sme šli pešo, no a dole pozemnou lanovou drahou, aká ide na Hrebienok. Večer sme sa ešte poprechádzali cez Penig.

V sobotu sme zavítali vláčikom do Drážďan. Pozreli sme mesto, dali pečenú klobásu... Porovnanie mesta s tým ako vyzeralo po vojne a teraz, no neuveriteľné, všetko vybudované, zrekonštruované...

V nedeľu sme šli na menší výlet údolím Muldental. Videli sme všetko možné... Ameriku, pevnosť, starý historický most, súkromné železničiarske múzeum, boli na vyhliadke...

Archív: SubClub 2008

B-day party 17.3.2008

Ďakujeme, že ste prišli a spolu snami pooslavovali...


Myslím, že zábava bola super, aj koncerty vyšli, len bolo trochu malo času, nestihol som si so všetkými pokecať. To znamená, že si to niekedy musíme zopakovať....

No a tých, ktorým bolo málo a dávali after party do 9 ráno na Policajnej stanici, chcem touto cestou pozdraviť. Niektorí ľudia sú vážne ___, nemám slov.

Bolo nás vyše 130!!!

O čo ide?
Oslava narodenín Ely, Ivana, Saša a Adama.
No samozrejme nejde len o narodeniny, to je len zámienka, aby sme sa stretli a "zažúrovali" si ako sa patrí...

Kde?
SubClub, bývalé Účko

Kedy?
V pondelok 17.3.2008. Najlepšie prísť medzi 20 - 21:00, nakoľko sa potom vchod zatvára, no bude tam zvonček. Tak sa nemusíte báť, že sa do vnútra nedostanete.
V SubClube, ak si dobre pamätám, tak nie je GSM signál, takže sa nebude dať nikomu dovolať.

Program:
Reprodukovaná hudba - DJ Samo
vystúpenie legendárnej kapely Džek en Džou 22:00
vystúpenie dua - Bratia Čerevkovci 21:00
Všetky zmeny budú publikované na tomto webe! No najlepšie je prísť a nechať sa prekvapiť...

Tešíme sa na vás...

!!! UPOZORNENIE !!!
kapela Džek en Džou nie je obyčajná kapela akú vidno na koncertoch. DŽ je niečo grandiózne, nemôžte od toho nič očakávať, no môžme Vám zaručiť kultúrny zážitok, na ktorý len tak ľahko nezabudnete!

Všetko čo poviete a urobíte, môže a bude použite proti Vám!

Dievčaťa vstup voľný!

Archív: SkiTrips

SkiTrip
31.1. - 4.2.2008 

Zostava Tomáš - Tučko, Miro a ja sme v štvrtok po 14 hodine vyrazili smer PN, kde sme pribrali Veroniku. (Mirova frajerka) Ďalej sme už pokračovali smer Bobrovecká dolina. Na chatu sme došli už za tmy, začali kúriť, priniesli vodu, dali si niečo na privítanie...

Deň prvý (piatok):
Ráno vyrážame smer Jasna. Využijeme ubytovací preukaz z roku 1999 aby nás pustili aspoň na Záhradky. Po zakúpení lístkov od Poliakov za 250 SKK zisťujeme, že hore fúka a nič poriadne neťahá. Teda až na 2 vleky. Hrôza... Po obede vypínajú ďalší, čiže ostáva jazdiť len jeden. To sme už nevydržali a šli sme do pokladne, nech nám vrátia peniaze, no oni nám dali zadarmo lístok na ďalší deň... no a pak to nekup :-) Po lyžovačke pivko vo vinárni. Večer obžerstvo a "pyžamová" párty na manzardke...

Deň druhy (sobota):
Keďže máme lístky do Jasnej, všetko je jasné a ideme hore. Tu sa stretávame z posilou z BA a to Ela, Zuzka, Paľo a Ivan. Už tak nefúka ako v piatok a aj snežiť začalo, takže čo to aj polyžujeme. Zväčša na Spravodlivej... Po lyžovačke nemôže chýbať pivo vo vinárni. Večer pre zmenu obžerstvo a nejaké to alko. Museli sme privítať "chatových panicov"

Deň tretí (nedeľa):
Rozdelili sme sa na viacero skupín. Veronika odchádza na vlak smer PN. Ela, Zuzka, Tomáš, Paľo a Ivan smer Jasná. Podľa ich slov, lyžovačka ako v sobotu, možno trochu horšie...
No a Mirko a Ja vystupujeme na pásoch na Babky a následne po hrebeni na Malú Kopu. Počasie nám praje. Mali sme pocit, že bude ťažký jarný sneh, no severo - východný žľab z Malej Kopy bol plný prašanu. Parádička...
Večer časť odchádza smer BA no a základná zostava upratuje chatu a presúva sa na Donovaly za Andrejom, kde majú medici lyžiarsky.

No a v pondelok ráno domov. Dúfam, že takéto výlety budú každý víkend kým bude sneh :-)

 

 

 

--
SkiTrip II.
14.2. - 17.2.2008 

Podaril sa nám ďalší víkend na lyžiach. Pre zmenu sme bývali na chate v Bobroveckej doline, kde sa nám zrejme podarilo urobiť rekord v počte ubytovaných. Bolo nás až 14! No pekne po poriadku.
V štvrtok vyrážame z Bratislavy v Zostave Peťa, Eva, Stano a ja. Po príchode na chatu sa mi podarilo umelo vytvoriť problém s kľúčom. (som si myslel, že som ho nevzal, no po obvolaní ďalšieho tímu a Tibora, som zistil, že je v aute, ešte od posledného výletu) V chate bolo zima, takže sme zakúrili a čakali sme na ďalšiu skupinu. Čas si každý krátil po svojom, no nechcem diskreditovať niektoré osoby, tak to nechám len v tomto znení :-) Druhy tím prichádza niečo okolo 22:00 v zložení Mirka, Jano, Matúš a Tomáš - Tučko.

Deň prvý (piatok):
Janko chcel isť strašne moc na Čertovicu, takže sme sa tam nakoniec aj vydali. No môj záver je, že to nebolo najlepšie riešenie. Lyžovali sme na 450 metrovom vleku a dalo sa len po zjazdovke a aj ta bola dosť tvrdá. No niektorým sa páčilo. Večer na chatu prichádza ďalšia skupina. Miro L. a Miro V. s tromi "utečencami" z Brazílie a Pavlom z Čiech. Túto skutočnosť trepalo poriadne osláviť.

Deň druhý (sobota):
Lyžovačka v Závažnej Porube. Brazílčania po prvý kráť stáli na lyžiach, no strašne sa im to páčilo. Taktiež po prvý kráť v živote videli sneh, ktorého za noc a deň napadlo cca. 30 cm. Po lyžovačke sme mali dohodnutú fazulovicu u Tibora vo vinárni. Veľmi nám chutilo a všetko čo bolo navarene, sme zjedli. Večer šli niektorí do sauny. Po saune sa pre zmenu oslavovali dobre medzinárodné vzťahy, hralo sa na gitare a zabávalo. Spať sa šlo vcelku neskoro.

Deň tretí (nedeľa):
Ranné vstávanie bolo náročné. Mirka, Jano, Tomáš a Miro L. sa rozhodli, že už nepôjdu lyžovať, tak z časti poupratovali a šli domov. Zvyšok šiel lyžovať do Závažnej Poruby. Točili sme to až do konca a poslední na svahu boli naši kamaráti z južnej pologule. Návrat na chatu, upratanie, zápis do kroniky... No a o 19:00 vyrážame z LM smer BA.

Prežili sme ďalší vydarený víkend a už sa teším na ďalší...

--
Ski Trip III.
5.- 9.3.2008

ďalší z lyžiarskych výletov. No tento sa asi najviac približoval k definícii ski trip, číže ski ako lyžovať a veľa... a trip ako výlet... :-)

Crew: Drsný freerider - Miro, Drsný freefaller - Jano a Drsný skialper - Adam :-)

Všetko sa to začalo v stredu (5.3.) skoro ráno, keď spolu s Mirom odchádzam smer Jasná. Tu sa stretávame s Wladom z Párnice, ktorý bude najbližšie dni plniť úlohu "ski guida". V Jasnej je hmla a podmienky nič moc, no napriek tomu dáme zopár jázd v spravodlivej... Po lyžovačke odchádzame do nášho "base campu" na chatu do Bobroveckej doliny. Večer sa k nám pridáva Jano.
V štvrtok (6.3.) ráno vyrážame smer Vrátna. Počasie je úžasné, ani mráčika... Pojazdime a pofotíme v okolitých žľaboch. Jedinú nevýhodu to má, že treba zísť posledné metre po svojich, nakoľko už nie je sneh.
Ďalší deň plánujeme isť znovu do Vratnej, tak Miro vybavuje ubytovanie v Párnici. Večer patrične oslavujeme moje narodeniny v miestnej krčme "U Gazdu". No nakoľko sa podmienky menia, ešte večer sa dohadujeme s Wladom, že v piatok pôjdeme do Jasnej...
Piatkové (7.3.) vstávanie bolo vcelku náročné po oslavách a ešte aj chalupu dať do poriadku. Do jasnej prichádzame niečo pred 12 hodinou. Počasie stále úžasné... Za celý deň 3 jazdy a kvôli nedorozumeniu jedno šliapanie a to všetko len za 620 Sk. A pak to nekup.
V sobotu (8.3.) dospávame a rozhodujeme sa o ďalšom programe. Po obede zahájime výstup smer kolibka pod Ráztokou. Hore je pomerne veľa snehu. V kolibe stretávame český párik, vďaka ktorému máme teplý čaj a polievku. Náš plaň bolo využívať kachle, no tie akosi dymia do koliby, takže boli zavrhnuté. Noc som prežil vo svojom letnom spacáku, len za pomoci diek, ktoré sme našli v kolibe.
Ranný (9.3.0 výstup na Ráztoku. Odtiaľ žľabom dolu... Štýl "Pure Freeride" a "Pure Nature". Prichoď na chatu, zbalenie, upratanie a jazda smer BA.

--
Ski Trip IV.
26.- 29.3.2008

ďalší z lyžiarskych výletov.

Zostava:
Základný tím: Mišo, Tomáš - Tučko, Matúš a ja
Freeride tím: Paľo a Miro

V stredu ráno sadáme do auta smer Vrátna, kde už od víkendu Mirko s Paľkom brázdia kopce. V stredu perfektná lyžovačka, 1/2 metra prašanu, MINIMÁLNE! Lyžovačka ako ma byť. Spime na Chate pod Chlebom, kde okrem nás a chatára nikto iný nebol. Večer sme si zaspievali a niečo popili, no s vedomím, že ráno ideme lyžovať.
Ráno výstup k lanovke a ďalší deň lyžovačky. Pridáva sa k nám Janko, ktorý prišiel na otočku z BA. Lyžovačka trošku horšia ako v stredu, no stále dobrá. Večer sa presúvame do Bobrovca na chatu.
Piatok, v zložení Miro, Paľo, Matúš a ja vystupujeme na Babky. Začína odmäk. Nič moc zjazd, no aspoň niečo. Už sme rozmaznaní z predošlých dní. Po obede prichádza návšteva Erasmus študentiek. Dve Francúzky a dve Španielky. Večer sme si patrične pripili na medzinárodné vzťahy.
V sobotu ráno boli pokusy návštevy isť niekam lyžovať, no počasie neprialo, tak sme sa všetci pobrali domov...

--
Ski Trip V.
3.- 6.3.2008

Zostava. Paľo, Miro, Tomáš - Tučko a ja

Podaril sa nám ďalší víkend na lyžiach. Aj tento kráť sme mali základný tábor na chate v Bobrovci...
V štvrtok okolo 10 vyrážame z Bratislavy. Cesta bez problémov, nákup v hypernove v LM, príchod na chatu.
Večer sme okrem jedenia zahrali aj karty.
V piatok ráno vyrážame do Jasnej, no bez Paľa, nakoľko na neho lezie malária :-) (náš odborný posudok) Tomáš si užíva jarnú lyžovačku a brázdi svahy. Miro a ja vystúpime na pásoch na Kamennú chatu, kde stretávame freeriderov, ktorí tu "pretekajú" aj napriek tomu, že pretek bol pre zlé počasie zrušený. Následný zjazd centrálnym žľabom.
V sobotu, už aj s Paľom, ideme do Jasnej. Pre zmenu vyšliapeme na Chopok. Pozrieme časť pretekov, dáme čaj a fičíme dole. Mirko a ja si ešte raz vyšliapeme školským žľabom. Mirko si pri zjazde vybije polku zubu: Teraz vyzerá drsne :-)
Podvečer nám Tibor doviezol drevo, tak sme mali trochu manuálnej prace.
Večer sme sa vybrali na disko do mesta, zhrnul by som to len výrokom: "Pure Village"
V nedeľu balíme a čím skorej padáme z chaty aby sme nechytili dopravne zápchy.

--
SkiTrip Vrátna
14. - 15.2.2009

Výlet na Slovensko za snehom...

V sobotu poobede vyrážam z Linkopingu na letisko smer Bratislava, kde ma čaká Filip aby ma odviezol, cez Ivanku do mesta. (Ďakujem Filipko) Prespávam u Skaličákov (za čo tiež ďakujem) a už o 6 ráno sedím s Jurom vo vlaku smer Žilina. Ďalej skibusom do Vratnej a už sme pod kopcom...
Keďže stále sneží a silno fúka na Chleb neťahajú, tak sa presúvame do Lúčivnej, kde si dám pár jázd na zjazdovke. Taktiež sa stretávam s Mirom, Paľom, Tomášom - Tučkom, Stanom a Janom. Jano nám necháva favoritku a spolu so Stanom odchádzajú smer BA.
V nedeľu večer prezívame nezabudnuteľný výlet do krčmy, kontrolu policajtov (díky Jurko), tankovanie pivovými fľaškami a nekončiace sneženie...
No a v pondelok to vypuklo... pure freeride, decimetre snehu, fajn ľudia... čo viac treba ;-)
Nakoniec ďalšia nezabudnuteľná cesta domov... nestierajúci stierač, blikajúce kontrolky do rytmu hudby, slintajúci Paľko...

Chalani ďakujem za super víkend.