Od začiatku mojich plaveckých tréningov po prvé preteky Slovenského poháru v triatlone (Senec) prešli 2 týždne. Čiže som vôbec nebol pripravený a ešte v ten istý deň som mal rodinné povinnosti. Týždeň po Senci boli Dvory, na ktorých som si to chcel vyskúšať, aké to bude, či sa niečo zmenilo, či som za ten čas zmúdrel :-)
Dvory nad Žitavou
Spolu s Filipom (mojim tréningovým parťákom) sme prišli do Dvorou skôr, aby sme stihli pozrieť žiacke kategórie. No okolo obeda začal byt čas na prípravu. Prvý krát som šiel triatlon s kontaktnými šošovkami. Bol to úplne iný pocit ako predtým, konečne som ako tak videl kam mám plávať. Plávalo sa mi vcelku dobre, aj na to že som mal odtrénované len 3 týždne. I keď výsledný čas sa mi moc nepozdával. No čo narobím.
Bicykel bol fajn, smerom na Dvory po vetre a naspäť proti. Cestou som občas aj nejaký balík chytil a odviezol sa. Najviac sa mi páčilo, keď na mňa Ivan kričal, že balík predo mnou je Andrej Cibuľka, že ich mám dobehnúť. Ivan si totiž nevšimol, že ma akurát obehli o kolo. No nevadí :-)
Beh sa mi išiel asi najlepšie zo všetkých behov čo som doteraz absolvoval. Asi som mal najviac nabehané. Výsledný čas, nebol nič moc, no plus mínus taký ako pred 2 rokmi, takže na jednej strane spokojnosť, no na druhej nie, nakoľko počas preteku boli miesta, keď sa dalo ešte pritlačiť.
Po Dvoroch, prišla trénovacia pauza. Či už kvôli brigádam, alebo chate. No keďže sme sa ako Socka Team prihlásili na IronMana, musel som trénovať. V Socka Teame bol Daniel K., Paľo Marynčák, Miro Vich, Filip Luknár a ja. Až neskôr nám Mišo Varga, ako tréner Triklubu, ponúkol Saša Čerevku. My sme ho samozrejme zobrali do tímu. Viem, že čo sa týka členov tohto tímu a sociek, tak tam nie je veľa spoločných mien, no snáď chalani odpustia to, že sme použili tento názov.
IronMan Nitra
Tak a je to tu. Vrchol sezóny :-) Síce už odchod z BA nám trochu nevyšiel, kvôli pokazenému autu, no nakoniec sme stihli prezentáciu. Večer niečo spapať, dať kofolu a šup do spacáku. Keďže sa nám nechcelo stavať stany, rozhodli sme sa, že prespime na tribúne. Čo nebolo dobre riešenie, keďže tam bolo asi milión komárov alebo inej lietajúcej hávede, ktorá celu noc nedala pokoj. Ráno, „mierne“ nevyspatí, ideme do Šurian, kde sa postupne Dano (2 okruhy), Sašo (1 okruh) a ja (1 okruh) vrháme do vodnej nádrže. Mne osobne sa plávalo dobre, však som mal neoprén od Bízikovcov. (Ďíky chalani)
Prvý bike šiel Paľo, ktorý tomu riadne dával a ani sme ho nestihli dobehnúť autom po tom, čo sme sa sušili. Druhý šiel Miro, ktorý druhy krát v živote sedel na cestnom bicykli. Keď došiel do depa bol celý vysmiaty a tešil sa z krajiny okolo seba. Ďalej šiel Dano, Filip, Sašo a ja. Pravdu povedané, ja som nebol taký vysmiaty, asi som dal veľa do plávania :-)
Beh rozbiehal náš atlét Paľo. Ďalej Miro, Dano, Filip, ja a nakoniec zas Paľo. Mne sa nešlo nič moc a dva krát som zastal kvôli pichaniu v boku. Keď som odovzdával číslo Paľovi, bolo asi 15 minút do 8 hodín preteku a hovoril niečo, že ide na svetový rekord. Môj ciel, ktorý mi nikto nechcel uveriť, že pôjdeme pod 8 hodín, sa síce nesplnil, no aj napriek tomu sme mali kvalitný výsledok.
Chalani, dúfam, že si to o rok zopakujeme a bude to pod tých 8 hodín!
No a čo dodať na záver? Keďže idem do Švédska, neviem či tam budem trénovať, no o rok by som chcel isť IronMana (štafetu samozrejme) a takisto beh Devín - BA. No uvidíme ako to dopadne.
