Plávanie 4 ever :-)

Neviem ani presne prečo práve plávanie. Asi preto, že to bol ako tak bezpečný šport, žiadne fyzické kontakty či otrasy...

Začiatky...

Na plávanie som začal chodiť ešte niekde na ZŠ. Spolu s Oliverom Škutilom sme chodievali na Nivy, neskôr na Bernolák. To boli začiatky. Vtedy som vôbec netušil, že tento šport si zamilujem...

Na Lafranconi som sa dostal cez Dušana Hirjaka, ktorý tu už nejaký ten čas pôsobil. Začiatky na prvej dráhe, par krát do týždňa. Pamätám si akurát tak Tomáša a Maťa Matúškovcov. Pamätám si ako sme boli radi, keď sme za hodinu odplávali 1 km. Jednoducho paráda.

U Karela...

Ďalšia etapa bola, keď som plával u trénera Karela Prochadzku, samozrejme na Lafcu. Mam taký pocit, že práve on mi dal najviac. Myslím, že sa nám venoval ako to len šlo. Chodieval s nami behať, robil suchú prípravu, no a samozrejme tréningy vo vode. Už toho nebolo len tak par krát do týždňa, ale minimálne 5 krát, no a s rannými tréningami až 10 krát za týždeň. Začal som si písať aj tréningový denník :-) Už v týchto časoch vznikol super kolektív: Zuzka, Renáta, Viktor, Tomáš a ďalší... (ospravedlňujem sa, no nebudem všetkých menovať, lebo určite na niekoho zabudnem)

Taktiež som bol na prvých pretekoch. Tuším to boli Nové Zámky. Tu s nami boli aj Ela s Ivanom. Až tu som zistil, že ti „starí“, ktorí plávali na susedných dráhach a raz som chcel byt ako oni, nie sú až takí starí... Môj prvý pretek na 200 metrov motýlik... Moja prva medajla... Moje prve Majstrovstva Slovenska... Jednoducho paráda.

Sústredenie v Patincoch, bol týždeň plný zážitkov, na ktorý sa len tak ľahko nedá zabudnúť. Ranne protesty ísť plávať v tej zime a so žabami v bazéne, exovanie 1,5 litrových minerálok, až po podpálenie rekreačného areálu... všetci si dobre pamätáme...


Robo rulez...

Ako išla moja „plavecká kariéra“ treba postúpiť ďalej, k „veľkáčom“, k trénerovi Róbertovi Valovičovi. U neho to bolo viac na individuálnej práci. Ak si chcel, mal si napísaný tréning a pracoval si na sebe sám. Hlavne čo sa tykalo suchej prípravy. Tréningy 10 krát do týždňa. Kolektív stále super. To bola asi ta vec čo ma okrem toho pocitu po tréningu držala v tom, aby som ráno vstal a skočil do toho ľadového bazénu... Patrilo by sa asi povedať pár slov o trénerovi. Ako tréner bol dobrý, no mával náladové výkyvy. Viem, že niektorí z plavcov mali s týmto problémy. Ja osobne som s nim nikdy nemal konflikt, možno aj kvôli tomu, že som plával viac rekreačne ako profesionálne. No a moje vymetania posledných miest nemali moc perspektívu. No robil som to pre radosť.

Chodenie na preteky bolo tiež vždy super. Najlepšie ak preteky boli mimo Bratislavy. Preteky v Nitre s „trénerom“ Liborom, Dolný Kubín a Ivanove varovné oplieskanie poľského reprezentanta o skrinky, Opava a Otvorené Majstrovstvá Českej Republiky Zrakovo Postihnutých, Piešťany a futbal cez obedovú pauzu, Žilina, Banská Bystrica...


Ku koncu mojej „kariéry“ som prešiel na triatlon a spolu s bratmi Bízikovcami a Sašom. No to až nabudúce...