Hory a turistika IV.

Leto 2003 bolo asi najplodnejšie na hrebeňovky. Absolvovali sme toho vcelku dosť, no a prvý krát sme boli viacerí členovia „Socka teamu“ na túre.

Nízke Tatry 2003

Najmasovejšia vypráva akú sme zatiaľ absolvovali. Bolo nás až 9. Matúš, Tóno a ja sme čakali zvyšok v Telgárte. (my sme sem prišli z týždňového pobytu na chate v Bobroveckej doline) Vlakom prišli Juro, Stano, Miro, Tomáš – Tučko, Peťo – Harvy a Marek. Marek prišiel rovno z hudobného festivalu Punk Island, čiže bol čerstvý ako rybička. V Telgárte zahajovacie pivo a kúpa fľašky borovičky. Kto ju dostal do ruksaku, ten kto mal najľahší ruksak, čiže Juro.

Výstup na Kráľovu hoľu bol zdĺhavý a vcelku náročný na začiatok celej hrebeňovky. Večerný príchod do útulne Andrejcova. Tu sme na našom veľkom Slovensku stretli jednu dievčinu z GJH, ktorá robila prechod Dukla – Devín. Večer sme trosku pošuchotali s Bebe keksami, čo sa niektorým spiacim moc nepáčilo, no dozvedeli sme sa to až po návrate na jednej webovej stránke.


Ďalšia etapa až na Čertovicu sa niesla pozvoľna systémom, pri každej tabuľke pauza, však treba natlačiť a pokochať sa výhľadmi... Pri útulni Ramža sme stretli ďalších Bratislavčanov na hrebeňovke. Na Čertovici sme mali vybavené prespanie na chate Horskej Služby, začo ďakujeme všetkým zainteresovaným. Samozrejme večerné pivko v penzióne a sprcha... Čo sa dialo na chate nemôžem napísať, lebo ja osobne som šiel spať.


Ráno odprevádzame Harvyho na autobus, ktorý sa vracia domov, kvôli bolesti nohy a neschopnosti ďalej pokračovať. Tomáš – Tučko, Marek a Stano sa rozhodli, že počkajú s Harvym na autobus, a my ostatní, sme sa pobrali smer Chopok. Pred chatou M.R. Štefánika nás chytila parádna prietrž mračien. Ešte, že na hrebeni Nízkych Tatier sú chaty kde sa dá usušiť a kúpiť nejaký čaj. Po príchode na Kamennú chatu pod Chopkom zisťujeme, že trojica nášho tímu je už dávno tam. Nejako nám to nešlo do hlavy, no ani sme to neriešili. Až po roku, alebo dokonca po rokoch, sme sa dozvedeli, že sa z Čertovice zviezli autobusom na Srdiečko, odtiaľ lanovkou na Kosodrevinu a odtiaľ kúsok vybehli na Chopok. Turisti... Nasledoval podvečerný presun smer Chabenec, taktiež systémom natlačíme a pokocháme sa výhľadmi. Tuším, že sme aj kamzíkov videli. Príchod na útulňu Ďurková, kde bolo ubytovanie 50 korún. No naši traja turisti, sa rozhodli, že radšej budú spať vonku. Útulňa bola vcelku plná a mala smradľavú latrínu. Bol tam aj jeden Čech, ktorý stále smnekal... No a nemôžem zabudnúť na tabuľku pri prameni: „do not piss or make a shit around water string“ Tuším, že tato tabuľka je tam ešte stále... Veľmi som sa tešil, keď som v noci prebudil, pozrel von oknom a videl „light show“, hromy a hukot vetra a dažďu... Vonku to do rana vydržal len Marek. Stano a Tomáš sa presunuli do vnútra a museli zaplatiť poplatok. Vtedy sme ešte stále nechápali prečo chceli ušetriť 50 korún, no ale keď sa niekto vyváža autobusom okolo Tatier, tak mu treba.


Na ďalší deň, keďže sa niektorí museli dosušiť, znovu sme sa rozdelili na dva tímy. Prvý vyrazil z Ďurkovej niečo pred obedom a zvyšok až nejaké 3 hodiny po nás. Postupovalo sa nám dobre. Na Veľkej Chochule sme sa napapali a pokochali výhľadmi. No už sme tušili čo príde, hladiac na obolu, ktorá akosi tmavla. Zostup dole do Hiadelského sedla začínal byt kritický, kvôli únave a zhoršujúcemu sa počasiu. Prechod cez Kozí chrbát už za dažďa. Keď hromy okolo nás len tak duneli, vznikla diskutabilná situácia. Ideme lesom, no strach s bleskov nás stočili do plechovej búdky, cez asi 2 metrovú žihľavu. Či bol bezpečnejší les alebo plechová búdka, hm... Na Donovaly sme prišli úplne premočený, ešte, že samoobslužná reštaurácia bola otvorená, kde sme sa najedli a ako tak usušili. Druhy tím prišiel na Donovaly až za tmy. Typické „socky“. Otvorená bola len jedna krčma, kde sme dali čaj s rumom. Ten rum mi akosi nesadol, tak som ho dal do koša na zastávke :-) Keďže autobus už nehrozil, rozložili sme sa pri zastávke, kde sme prespali do rána.


A ráno autobusom až domov...