Nízke Tatry 2005
Víkendová akcia v Nízkych Tatrách. Zostava Matúš, Juro a ja. Môj tato šiel na golfový turnaj na Tále, tak prečo by sme sa nezviezli do hor sním. Z Tálov stopom na Trangošku. Odtiaľ okolo Jaskyne Mŕtvych Netopierov a Chaty M.R. Štefánika na Ďumbier, najvyšší kopec Nízkych Tatier. Odtiaľ smer Kamenná chata. Tu som si ja poležal na terase, bolela ma totiž hlava zo slnka a z nedostatku tekutín. Chalani si zatiaľ vybehli na Chopok. Na Kamienka sme aj prespali, taktiež sme našli náš zápis v kronike z hrebeňovky z leta 2003.
Ďalší deň sme postupovali smer Dereše, Poľana až na Chabenec. Počasie nám prialo, slniečko pekne svietilo, no nebolo teplo ako v lete, tak sa prijemne šliapalo. Na Chate Ďurková bol ten istý chatár ako pred 2 rokmi a už o 12 na obed bol s kamarátmi na mol. Tabuľka pri prameni je ešte stále v pôvodnom znení. Okolo chaty boli ešte stále snehové polia, na ktorých sme trosku povyvádzali. Treba si pozrieť video Fun on Snow I. alebo II. Dole Jasenianskou dolinou, kde nás už čakal ocino a šup späť do Bratislavy.
Malé Karpaty 2005
Malé Karpaty, sú asi najnudnejším pohorím na Slovensku. Teda z tých, kde som bol, určite. Stále šliapete lesom, žiadne výhľady, teda až na pár výnimiek. Nuda. Z Bratislavy, s Jurom, na Biely kríž a odtiaľ smer Pezinská Baba až na lúku Čermák, kde sme si postavili stan a prespali. Niekde po ceste, asi 100 metrov pred nami, prebehlo zopár diviakov, tak som si od toho momentu nezapínal bedrový a prsný popruh.
Ráno sa k nám pripája Tomáš – Tučko a Tomáš – Hrnčo. Číže ďalej na sever postupujeme už vo štvorici. Traktorové cesty v lese, to je hrebeň Malých Karpat. Občas nejaký kopček. Ďalšia spacia prestávka bola neďaleko priehrady Buková v parádnom senníku, z ktorého nás ráno vyhodila ozbrojená SBSka, že to je súkromný majetok a nemáme tam čo robiť. Už večer sa nám zdal neďaleký posed za ostnatým plotom divný... Ráno, zo zrúcaniny hradu Ostrý Kameň sme videli čo bolo za tým plotom. Taká menšia hacienda :-) Celí unudení a unavení z prechádzok lesom, po tom ako sme zdolali Záruby, tuším najvyšší kopec Malých Karpat, sme to zabalili. Zišli sme dolu do Smoleníc a na autobus smer Bratislava.
Vysoké Tatry 2005
Ďalšia víkendová akcia, tento krát iba s Matúšom. Už si presne nepamätám ako sme sa dostali do Tatier, či vlakom, alebo nás niekto zviezol. Bývali sme v kancelárii na Horskej Službe v Smokovci. Prvý deň bol plán vyliezť na Žabiu vežu, ak sa nemýlim, spolu s Lacom Kyrcom, záchranárom z horskej, jeho manželkou a synom. No počasie nám nejako nedovolilo, takže sme vyšli na Rysy. Späť na Popradskom plese sme boli niečo po obede a keďže sa nám s Matúšom nechcelo pofľakovať po Smokovci, rozhodli sme sa prejsť magistrálou smer Sliezsky dom. Toto sme oľutovali, no už nebolo cesty návratu.
Ďalší deň sme sa rozhodli zdolať Priečne sedlo. Hore Malou a dolu Veľkou Studenou dolinou. Podľa mňa najakčnejší značkovaná túra vo Vysokých Tatrách. Pri Téryho chate, koho to nestretneme. Filip, môj spolužiak z VŠ a sused s frajerkou Barbarou. Na Zbojnícku chatu sme postupovali spolu. Oni tu plánovali prespať, aj nás prehovárali, no my sme nakoniec podvečer zišli dolu do Smokovca. Čo sa ráno ukázalo ako správne riešenie, nakoľko od rána pršalo. Aj tak sme chceli ísť už domov, tak to bolo o to jednoduchšie :-)
Veľká Fatra 2005
Najhaluznejšia hrebeňovka. Jano, Miro, Juro a ja sme prešli časť Veľkej Fatry. Začali sme v obci Blatnica, odkiaľ sme vyšliapali na Tlstú. Po ceste sme sa zastavili v jaskyni Mažarná, kde sme sa snažili niečo poloziť, no predpokladám, že nič nové sme neobjavili. Z Tlstej smer Ostrá. Keďže už bolo obdobie ruje a medvede sa tiež chystali na zimu, občas nám nebolo všetko jedno, hlavne keď niekde asi 100 metrov pred vami zaručí jeleň. Z Ostrej sme tuším videli aj nejaké kamzíky. Prespali sme dolu v doline v senníku. Hneď po zahasení večerného ohníku, okolo prešlo auto, zrejem nejaká lesná stráž. Jednoducho presne načasované, lebo keby sa pýtali, že kde budeme spať, tak to asi neukecáme.
Ďalší deň sme pokračovali už známou časťou, smer Kráľova studňa, Krížna, Ostredok a Chata pod Borisovom. Tu sme využili jeden so salašov, kde sme prespali. Ďalší deň okolo Ploskej a dolu do Vyšnej Revúcej. Tu sme sa občerstvili a ďalej pokračovali do sedla Prípor systémom „vidím líniu“. Potom cez Zvolen na Donovaly, kde sme prespali. No a stopom do Bratislavy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára