Hory a turistika VI.

Ďalšie leto ďalšie ciele. Leto 2004 síce nebolo také plodné ako to predošlé, no podarilo sa nám aspoň niečo.

Veľká Fatra 2004

Zostava: Stano, Juro, Tomáš – Tučko a ja. Tomáš a ja sme šli vlakom z Bratislavy do Ružomberka, kde nás čakali Juro a Stano, ktorí išli o deň skôr stopom, ktorý ako som počul, by bol hoden nejakého článku, no to je na chalanoch.


Z Ružomberka výstup Kalváriou na Malinô Brdo a ďalej zelenou značkou jedným z hrebeňov Veľkej Fatry. Prespanie sme mali naplánované v okolí Smrekovice, čo nebolo také jednoduché ako sme si mysleli. Na danom mieste je vojensky objekt, horský hotel a zopár súkromných chát. Prvotný ciel bol altánok vo vojenskom objekte, z ktorého nás vyhodila teta čo tam pracovala. Ďalší ciel bola nami opevnená veranda jednej z chát, no nevyzeralo to podľa našich predpokladov. Nakoniec sme skončili na nákladnom prívese pri hotely. Pravdu povediac, moc som sa nevyspal, no pohľad na hviezdy bol krásny. Ráno dospanie na lúke a pokračovanie v ceste...


Pamätám si, že Stano ťahal so sebou gitaru a flautu, takže občas za pochodu hral. Cesta rýchlejšie ubehla.

Ďalší deň sme absolvovali Rakytov a nekonečný výstup na Ploskú. Slniečko pekne svietilo, čiže kým sme vyšli hore sme boli vystavení. Z Ploskej sme už len zbehli na Chatu pod Borišovom, kde sme dali nejaký horec a zaspievali si dobre punkové piesne. Prespali sme v jednom so salašov neďaleko chaty. Tu vznikli aj prvé exhibicionistické fotky Tomáša. V noci sme so Stanom naháňali myš, ktorá si prišla pochutiť na Kurati na paprike. Dokázala si odtiahnuť celý ešus.


Ráno sme už pokračovali červenou značkou ďalej po hrebeni smer Ostredok, Krížna a dole na Kráľovu studňu. Tu je postavený horský hotel, ktorý pomaly chátra. Vyzeral akoby tam ani nikto nebol. Pozostatok minulej doby. Z Kráľovej studne sme mali smer Horný Harmanec. Jedine Stano použil cestu „vidím líniu“. My traja sme trochu poblúdili. No šťastne sme sa so Stanom stretli v Harmaneckej krčme. Na noc sme mali vy vyhliadnutý altánok v dedine. Keďže sme mali naplánované pokračovať ďalej Kremnickými vrchmi, rozhodli sme sa odviezť vláčikom cez najdlhší tunel na Slovensku do Čremošného. Išli sme na stanicu, zistiť kedy ide vlak. Výpravca zo stanice nám ponúkol prespanie v čakárni, čo sme uvítali. No a nočná prietrž mračien nás len potešila, že sme v budove a nie v altánku.

Ráno, ešte za tmy išiel vlak. Takže sme z tunela nič nemali, lebo z tmy sme vošli do tmy a zas von z tmy... No môžme povedať, že sme cez neho išli. Stano sa odpojil, lebo sa necítil dobre a šiel k babičke do Trenčína. My sme pokračovali za dažďa Kremnickými vrchmi. Tomáš nám sľuboval najlepšiu chatu Cabanka. S touto vidinou som už len tak zo zotrvačnosti šliapal. No a čo sa nestalo, chata bola zamknutá. Keďže počasie nevyzeralo moc priaznivo, zbehli sme dolu z hrebeňa a autobusom do Bystrice. Odtiaľ smer Bratislava.

Malá Fatra 2004

Keďže sme sa predošlý rok s Elou vzdali, chceli sme si to dokončiť. Našim „sprievodcom“ bol Stano. Môj ocino nás odviezol pod Strečno a on pokračoval za biznisom smerom na východ. My sme šli smer Starý Hrad, Suchý, Malý a Veľký Kriváň. Na Veľkom Krivani sme si postavili žltý stan, aby nás bolo zo všetkých strán vidieť :-) Večerné pohľady na Turčiansku kotlinu so západom slnka boli pekné, až romantické.



Po nie moc pohodlnej noci, 3 v dvoj miestnom stane, sme zbehli na Chatu pod Chlebom, kde sme dali čaj s raňajkami. Ďalej sme pokračovali hrebeňom, Poludňový grúň, Stoh až na Veľký Rozsutec. Od chaty, až po Stoh sme sa obiehali so skupinou hlučných ľudí, turisti, hm. Z Rozsutca sme zbehli Jánošíkovými dierami do Terchovej. Predtým ako som tu bol, som nevedel, že to tu vyzerá ako v Slovenskom raji. Úžasné... Z Terchovej, smer Žilina a Bratislava.